(KR 1/2016)
Podarí sa i vám počas výstav občas zablúdiť ku kruhu, kde sa konajú predkolá junior handlingu? Spomenutá súťaž je na Slovensku čoraz populárnejšia, koná sa tradične na každej našej výstave a aj takýmto spôsobom kynológia láka do svojich kruhov nové generácie. Merajú si tu sily mladí vystavovatelia v dvoch vekových kategóriách, ktoré, ako zainteresovaní určite vedia, sú aj u nás zastúpené pekným počtom účastníkov. Súťažiť máme možnosť vidieť známe tváre, ktoré poznáme predovšetkým zo záverečných súťaží zo stupienkov víťazov, ale taktiež aj úplných nováčikov.
„Junior handling je súťaž určená pre mladých vystavovateľov. Ako hovorí výstavný poriadok FCI a SKJ, je prípravou budúcich chovateľov a vystavovateľov psov.“ – píše sa v poriadku pre posudzovanie súťaže junior handling Slovenskej kynologickej jednoty. Jej hlavným účelom je teda pomôcť zdokonaliť sa v predvádzaní psov a napredovať či už v schopnostiach handlingu, alebo v naberaní nových vedomostí o chove, ako aj o výstavníctve, ale i poznatkov týkajúcich sa, napríklad, úpravy psa.
Hneď na prvý pohľad je viditeľná profesionalita zo strany junior handlerov – sú pekne oblečení, usmievajúci sa a komunikujúci so psami. Veď predsa len, hlavný bod, na ktorý sa rozhodca zameriava, je súlad junior handlera so svojím psom a jeho správanie sa v kruhu voči ostatným a dokonca aj voči samotnému rozhodcovi.
Čo sa týka oblečenia, myslíme si, že v prvej vekovej kategórii by sme nemali byť až tak kritickí – sú to ešte deti a, dovolíme si tvrdiť, že majú oblečené to, čo im nachystali rodičia. Sú to deti, ktoré sa do junior handlingu len dostávajú po tom, čo možno vyšli zo súťaže Dieťa a pes a rozhodca by ich nemal hneď demotivovať tým, že nemajú kostým alebo oblek. Samozrejme, výstava psov je udalosť a nepatrí sa nastúpiť do kruhu, napríklad, v teplákovej súprave. V staršej vekovej kategórii už vidíme kostýmy, obleky, šaty. Oblekom sa nedá nič vytknúť, v tomto majú chlapci handleri výhodu. Dievčatám však sem-tam je vidno i to, čo by nemalo, a „pretekajú“ sa v tom, kto má kratšiu sukňu a hlbší výstrih. Občas mladé dámy zabúdajú na to, že toto je výstava psov a nie prehliadkové mólo, a pokiaľ nás pamäť neklame, sukňa by nemala byť nad kolená. Je však, samozrejme, aj na rozhodcoch, aby nevhodné oblečenie penalizovali.
V spomínanom poriadku pre junior handling sa však tiež píše, že ani psychologický význam netreba podceňovať. Ak je mladý človek správne motivovaný, jeho práca na svojich zručnostiach sa automaticky skvalitňuje. Ak zbadá, že jeho výsledky sa zlepšujú, prípadne ak „pričuchne“ k víťazstvu, zvýši sa i jeho sebadôvera, ktorú určite spozorujú jeho rodinní príslušníci, priatelia a známi aj mimo výstaviska. „V živote ocení schopnosť nielen vyhrávať, ale aj čestne prehrávať, zdravo súťažiť, niesť zodpovednosť za svoje vystupovanie a skutky, rozvíja sa schopnosť empatie, komunikácie.“ – dočítame sa v poriadku. Musíme však s ľútosťou podotknúť, že podaktorí mladí handleri asi zabudli na poslanie súťaže, alebo o nej zatiaľ v tomto zmysle nepremýšľali. Stojí naozaj umiestenie a výhra za to, aby medzi sebou bojovali rôznymi spôsobmi, niekedy aj nie príliš peknými? Prečo je tomu tak? Samozrejme, táto otázka sa nevzťahuje iba na mladistvých, ale aj na vystavovateľov vo všeobecnosti. Vráťme sa však k našej téme…
Máme dobu pokroku a je pochopiteľné, že aj junior handleri chcú stále napredovať, ale niekedy sa to, bohužiaľ, nevyvíja tým správnym smerom. Častokrát vidíme medzi jednotlivými mladými skôr intrigy a ohovárania. Namiesto toho, aby hodnotili prácu iného účastníka, by sa skôr mali zamerať na seba a ukázať v tom najlepšom svetle psa, ktorého si do junior handlingu vybrali. Na jednej strane, samozrejme, pred rozhodcom, ale i pred spolusúťažiacimi, a v neposlednom rade pred okolitými ľuďmi, ktorí v budúcnosti môžu byť ich potenciálnymi zákazníkmi. V prvom rade ide o to, čo najlepšie predviesť psa podľa zvyklostí jednotlivého plemena a zvládnuť ostatné úlohy, ktoré od posudzovateľa dostane.
Keď sme pri samotnom predvádzaní, určite je veľmi dôležitý výber psa. Je na rozhodnutí vystavovateľa, či zvolí svojho psa, ktorého zvláda, a je si istý, že sa s ním umiestni, alebo si na jednotlivé výstavy požičia od ochotných majiteľov alebo iných handlerov rôzne plemená psov, a tým zistí svoje možnosti a schopnosti. Samozrejme, nie každé dvanásťročné dieťa zvládne vystaviť veľké plemeno, ale kde inde to zistiť, ak nie v súťaži na to stvorenej?
Realita je, bohužiaľ, v súčasnosti iná než kedysi. Trinásť či štrnásťročné handlerky už majú vlastné webové stránky, na čom, samozrejme, nie je nič zlé, avšak prezentovať sa na nich ako „profesionálne handlerky“ so schopnosťami vystaviť všetky plemená pri skúsenostiach, dovolíme si tvrdiť, maximálne ročných, to je trocha silná káva. Je pravda, že nejestvuje žiadna hranica medzi laickým a profesionálnym handlerom, a ani sa nerobia skúšky, aby sa ním človek mohol stať, ale skúsenosti robia majstra a vystavovateľ si toho musí veľa zažiť a prežiť, aby si mohol tento neoficiálny titul prideliť. Ten totiž u bežného výstavného laika evokuje, že sa na vystavovateľa môže naozaj spoľahnúť, že na „120 %“ vie, čo má ako robiť, a predovšetkým vie, ako sa má správať. Naša mládež si však neuvedomuje, že to nefunguje tak jednoducho, ako to vyzerá. U profi handlerov nejde o päťminútový tréning predtým, než idú do kruhu a zbierajú BOBa za BOBom a BISa za BISom. Tu býva handler so psami niekedy non stop niekoľko mesiacov.
Z vlastnej skúsenosti vieme, že trinásťročná „profesionálna handlerka“ nielen, že nezvládla psa v kruhu, v horšom prípade si ani nenaštudovala štandard plemena, kvôli čomu nevedela plemeno ani správne predviesť, ale správala sa nedôstojne i voči psovi, ale hlavne voči majiteľovi. Toto je ten krok vpred? Toto je to, čo chceme, aby vyrástlo z našich detí? Niekoľkokrát sa stalo, že stačilo vymeniť handlera, a pes od ďalšej výstavy začal vyhrávať. Náhoda? Nie, niektoré junior handlerky nie sú tak nahltané víťazstiev, a preto nemajú problém sa prísť poradiť so staršími či už ex-junior handlermi alebo profi handlermi. Človek by sa nemal báť opýtať, veď, ako vraví porekadlo: „Nikto učený z neba nespadol“ a náš názor je, že ak sa mladý vystavovateľ normálne a milo správa, tak mu rovnako milý človek i rád pomôže.
Žiaľ, i rozhodcovia častokrát uprednostňujú junior handlera, ktorý viac prezentuje seba než svojho psa. Vystavovateľ je v kruhu, aby svojou nenápadnou prítomnosťou zakryl všetky nedostatky a zviditeľnil všetky prednosti daného jedinca.
Počas poslednej výstavy sme s viacerými pozorovateľmi boli svedkami toho, že dievčina, ktorá nepostúpila do finále, na celý kruh vykríkla, že konečne môže ísť domov. Tu príde na um otázka, na čo sa potom na túto súťaž hlásila. Každý predsa vie, že posúdenie rozhodcu je na jeho vlastnom rozhodnutí, pretože handling nepatrí medzi merateľné športy, a aj keby neurobila žiadnu chybu, ktorej sa však, žiaľ, dopustila, ide tu o buď, alebo. Myslíme, že slušnosť káže poďakovať sa a dúfať, že na druhej výstave to dopadne lepšie a zobrať si z toho poučenie. Ak rozhodca vyjadrí svoj názor a povie, čo sa mu na tom-ktorom konkrétnom vystavovaní nepáčilo, mal by si to adolescent vziať k srdcu, poučiť sa a v budúcnosti sa opakovania chyby vyvarovať. No nie, slečna zvolila cestu inú – radšej vyjadrila ona svoj názor na rozhodcu ešte v kruhu, zaujala postoj, že rozhodca tomu nerozumie, svoje pochybenie neuznala, arogantne odpochodovala z kruhu a celú situáciu ešte rozoberala aj na internete. Zabudla však, že informácie takého typu sa šíria rýchlo a takýmto spôsobom si budúci handler len kazí reputáciu? Na výstave platí, a mala by to byť zásada všetkých vystavovateľov, že rozhodca je vyššie postavená osoba, ktorej sa nemá odvrávať, ani ju inak haniť.
Ďalší podobný výstup sa stal, keď junior handler, predvádzajúci v riadnej konkurencii, odmietol nastúpiť o titul res.CACIB, pretože pes, ktorého vystavoval, mal podľa jeho slov vyhrať. Otázka na mladých vystavovateľov: Naozaj si myslíte, že takýmto správaním vám budú majitelia zverovať svojich psov?
„Konečným cieľom je vychovávať zručných, vzdelaných a kultivovaných vystavovateľov, a tým zvyšovať úroveň nášho výstavníctva. Tento cieľ má byť na zreteli vždy pri posudzovaní konania mladého vystavovateľa v kruhu, ale aj mimo neho.“ – poriadok pre posudzovanie súťaže Junior handling SKJ, odsek A, podnadpis Význam junior handlingu.
Lucia Heldová, Veronika Olešovská
foto z archívu Hilde Frederiksen – fínskej reprezentantky na Cruft´s
Publikované z tlačenej verzie magazínu Kynologická revue č. 1/2016